Druh chrobáka predávaný v obchodoch s domácimi zvieratami ako potrava pre hlodavce alebo jašterice odhalil svoj skrytý talent. Austrálski vedci zistili, že požierač dreva dokáže úspešne stráviť polystyrén vďaka unikátnemu enzýmu v jeho čreve. Tento druh by sa mohol stať nečakaným spojencom v boji proti plastovému odpadu.
Plast je jedným z najťažšie rozložiteľných materiálov. Nečudo, že pri súčasnom tempe jeho produkcie sa jeho znečistenie na Zemi môže len zvyšovať, pretože tempo a možnosti jeho recyklácie nedržia krok s rastúcimi potrebami. V tejto veci nečakane príde na pomoc samotná príroda.
Plastové znečistenie
To, že „spracovateľská kapacita“ v oblasti recyklácie plastov je v súčasnosti v pomere k miere tvorby nových odpadov malá, dobre ilustrujú údaje American Chemistry Council. Majte na pamäti, že platia len pre Spojené štáty, kde je kapacita recyklácie oveľa vyššia ako v mnohých krajinách. V planetárnom meradle je teda problém ešte väčší. Ale späť k Spojeným štátom: len v roku 2018 bolo na skládkach asi 27 miliónov ton plastov. Koľko sa spracovalo? Len 3,1 milióna ton. Príliš málo. A ako viete, diabol sa skrýva v detailoch, pretože pri niektorých druhoch plastov je percento tých, ktoré budú recyklované, ešte nižšie.
Vidno to najmä v USA, napríklad na príklade polystyrénu. Až za 80-tisíc ton obalov z neho vyrobených sa zrecyklovalo len 5000, čo je len niečo vyše 6 percent.
Na druhej strane, pokiaľ ide o celú Zem, údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) naznačujú, že v skutočnosti je rozsah problému značný, pretože len asi 9 percent svetového odpadu sa spracováva na priemer. vyrobené z plastu. Musíme tiež pamätať na to, že nie všetky plasty sa dajú ľahko recyklovať. A ak to aj urobíme, výsledný materiál môže byť jednoducho horšej kvality – a teda z čisto ekonomického hľadiska môže byť jeho cena nižšia.
Chuť na polystyrén
Nedávno vedci z University of Queensland zistili, že polystyrén sa zdá byť na jedálnom lístku istého druhu červov. Poľský názov tohto červa tomu však zrejme nenasvedčuje. Kým v latinčine sa označuje ako Zophobas morio, hovorí sa o ňom aj ako „superchrobák“, v slovenčine sa mu hovorí drevožrút.
Vedci vykonali nasledujúci experiment: červy, ktoré sa ho zúčastnili, boli rozdelené do skupín, jedna z nich dostala hlavne otruby a druhá len polystyrén. Na prekvapenie vedcov tí, ktorí plast konzumovali, štúdiu nielenže prežili, ale dokonca mierne pribrali.
Ako je to vôbec možné? Ukazuje sa, že v črevách červov sú bakteriálne enzýmy, ktoré im umožňujú tráviť plasty. Ako povedal vedúci výskumu Dr. Chris Rinke, „super chrobáčiky sú ako ‚miniprocesory‘ plastu, drvia polystyrén ústami a potom ho kŕmia baktériami vo svojich črevách.“
Snom vedcov by bolo preniesť tento proces na „makro“ úroveň. Pomocou metagenomiky sa im dokonca podarilo identifikovať niekoľko enzýmov z čreva superčerva, ktoré sú schopné rozkladať polystyrén. Dúfajme, že sa nám takéto riešenia podarí zrealizovať skôr, ako nás definitívne zakryje plast. Na druhej strane je možné obmedziť jeho výrobu, ale trend je skôr opačný.